Archive for the ‘Modrá hydra’ Category

Píše sa rok 1849. Zomiera Gutle Schnaperová, manželka Mayera Amschela Rothschilda. Pred svojou smrťou vyhlásila:

”Ak by moji synovia nechceli vojny, nebolo by žiadnych.”

Prichádza na scénu Adam Smith a jeho Bohatstvo národov (1776).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Film The International z roku 2009:

 

 

 

 

 

 

 

 

Kde udělali soudruzi chybu?

Posted: 1. decembra 2010 in Modrá hydra
Mnohým hlavne pravicovo orientovaným voličom sa nepozdáva triedny boj. Ten v skutočnosti vždy bol a je len malá pravdepodobnosť, že raz nebude, ale … (počkajte si prosím, lebo o tomto vlastne bude tento článok pojednávať). Mne osobne sa najviac pozdáva jeho klasifikácia z úst jedného z najväčších podnikateľov všetkých čias, pána Henryho Forda. Ten pred mnohými rokmi definoval triedny boj, kde na jednej strane stoja podnikatelia a robotníci a na strane druhej bankári. Od takéhoto ponímania triedneho boja, ale mnohých odrádza demagógia niekoľkých vysokopostavených bankárov, špekulantov, vlezlých analytikov a samozrejme politikov.

V mnohých mojich predchádzajúcich článkoch som sa už vyjadroval na adresu rôznych ekonomických sfér nášho života. Dnes sa pokúsim zhutniť z nich niečo do tohto jedného. Mohli by sme hovoriť o prechode od kapitalizmu k socializmu. Jeden ekonóm z “rakúskej školy”, ktorého som vo svojich článkoch spomínal bol Josef Alois Schumpeter. Ten už pred mnohými desiatkami rokov predpovedal krach kapitalizmu. Tvrdil, že to nebude robotnícka trieda, ktorá ho zvrhne, ale inteligencia, ktorá nebude spokojná so stavom a vývojom vecí.

Dnes stojíme na prahu významných zmien, teda Tí hore si to neuvedomujú, preto sa všemožne snažia “tlačením nových peňazí” udržať takýto spôsob fungovania sýstému čo najdlhšie a aj naďalej v chode. Týmto krokom, ale znehodnocujú nielen naše peniaze, ale prakticky celý naš život. Celkový objem peňažnej zásoby by sa nemal meniť, nesmie sa meniť, aby mohli peniaze odzrkadlovať náš celkový pokrok, pokrok celého ľudstva. Aby tomu tak bolo, museli by sme byť svedkami prakticky permanentnej deflácie – poklesu cien tovarov a služieb, čiže tovarovej deflácie.

Ľudia by si mali podľa môjho názoru uvedomiť nasledovné: Ľudský rod siahajúci až k Adamovi a Eve sa pokúšal si neustále svoju prácu uľahčovať, čím nešetrili iba so silami, ale hlavne s časom. Táto schopnosť sa pretavila do skutočnosti, ktorej sme dnes svedkami a ktorú nazývame technologický pokrok. Márne su snahy rôznych samozvaných odborníkov, ktorí ľuďom nahovárajú, že pokrok ľudom prácu neberie, nič nie je ale ďalej od pravdy. Ak by pokrok získaný ľudskou prácou, mysľou a umom neoslobodzoval od práce budúcej tak by sme predsa nemohli o pokroku hovoriť.

Preto “neviditeľná ruka trhu” môže vďaka poctivej práci mnoho miliárd ľudí (mám namysli aj tých už po smrti) zabezpečiť prechod, alebo transformáciu, pričom si to ľudia neuvedomujú od jedného zriadenia k druhému. Budúcnosťou je aj tak iba “horda nezamestnaných”, ktorých technologický pokrok oslobodí od práce. Deflácia by zabezpečila postupné skracovanie pracovného času tým, ktorých pokrok ešte od práce neoslobodil a postupné zlacňovanie tovarov a služieb, ktorých cena by bola blízka nule, teda zadarmo.

Ľudia sa sami hrnú do nejakej formy socializmu, pričom ale úzka skupina ľudí, vyššie menovaná sa tomuto všemožne snaží zabrániť. Infláciou, zvyšovaním daní, neustálim zdražovaním a pracovaním na ľudí, ktorí sú preferantmi pasívnej formy príjmu robia schopným ľuďom tento prechod čoraz zložitejším. A oni sa boja nechať banky skrachovať… Radšej budujú korporátny fašizmus.

Už takmer 2 mesiace počúvame správy o tom, že ako nás táto slávne neslávna vláda chce pumpnúť v budúcom roku na daniach a iných poplatkoch o 800 miliónov eur a popri tom minimalizujú dopad svojich opatrení na obyvateľov. Vraj nám náklady tak ako jednotlivcom aj domácnostiam s viacerými členmi stúpnu o necelé percento, alebo v priemere u priemernej rodiny o 9,3 eura mesačne.

Znova klamú  a budú okrádať!

Zadanie:

800 000 000 eur = plánované ošklbanie občanov Slovenskej republiky v roku 2011

1 700 000 = počet slovenských domácností

800 000 000 / 1 700 000 = 470,6 eura ročne

470,6 / 12 = 39,2 eura mesačne.

Ficov odvod = Sulíkov podvod

Posted: 20. októbra 2010 in Modrá hydra

„Bude (Ficov odvod) vo výške dvojnásobku deficitu. Ak je očakávaný deficit pre tento rok 7,8 percenta, tak odvod bude 15,6 percenta.“

Bratislavský poslanec rok 2010/2011:

plat: 2 009 eur/2 250 eur

odvody: 688 eur/650 eur

Ficov odvod pre rok 2011: 1 899 eur

paušálne náhrady: 1 406 eur/1 350 eur

čistá mzda: 2 872,5 eura/2 739,1 eura

Zníženie o 4,6 % , čiže o 133,46 eura

Mimobratislavský poslanec rok 2010/2011:

plat: 2009 eur/2 250 eur

odvody: 688 eur/650 eur

Ficov odvod pre rok 2011: 1 899 eur

paušálne náhrady: 1 607 eur/1 575 eur

čistá mzda: 3 073,2 eura/2 964,1 eura

Zníženie o 3,6 % , čiže o 109,16 eura

Sulík odhaduje priemernú hrubú mzdu na Slovensku pre rok 2010 ako je z jeho výpočtov zrejmé na 750 Eur. Poslanci ako vieme poberajú trojnásobok tejto priemernej hrubej mzdy, teda 2 250 Eur. Z toho vyplýva, že odhaduje medziročný rast priemernej hrubej mzdy na smiešnych 0,716%. Viac v priloženej tabuľke.

Ako vidno tak aj v čase najhlbšej krízy na Slovensku rástli mzdy medziročne o 3%.

Nasleduje výpočet, kde podľa môjho názoru bude medziročný rast priemernej hrubej mzdy na úrovni 3% a to je môj veľmi pesimistický odhad, ale ani z ďaleka nie tak pesimistický ako ten od pána Sulíka.

Bratislavský poslanec rok 2011:

plat: 2 301 eur = 3*767

odvody: 670 eur

Sulíkov podvod pre rok 2011: 1 942,044 eur

paušálne náhrady: 1 381 eur

čistá mzda: 2 802,07 (pokles oproti roku 2010 70,5 eura)

Zníženie o 2,5%.

Mimobratislavský poslanec rok 2011:

plat: 2 301 eur = 3*767

odvody: 670 eur

Sulíkov podvod pre rok 2011: 1 942,044 eur

paušálne náhrady: 1 610,7 eur

čistá mzda: 3 031,77 eur (pokles oproti roku 2010 41,43 eura)

Zníženie o 1,4%

Rozpočet na rok 2011 ozdraví ekonomiku

„Vláda navrhla zníženie deficitu v budúcom roku na 4,9 percenta HDP a tento cieľ nespochybňujú opozičné politické strany ani odbory.“

Ja ho spochybňujem (a nie som sám), ale to dnes nebudem riešiť. Pozrime sa na mzdy poslancov po predčasných parlamentných voľbách a aj za predpokladu, že Sulíkov podvod zostane po nich v platnosti – rok 2012 (dajme pre istotu 2% medziročný rast priemerných miezd).

Bratislavský poslanec rok 2012:

plat: 2 348 eur = 3* 782,34

odvody: 729 eur

Sulíkov podvod pre rok 2012: 2 117,896 eur

paušálne náhrady: 1 409 eur

čistá mzda: 2 947,85 (nárast oproti roku 2010 o 75,35 eura a oproti 2011 o 145,85 eura)

Nárast!!! Nárast!!! Nárast!!!

Mimobratislavský poslanec rok 2012:

plat: 2 348 eur = 3* 782,34

odvody: 729 eur

Sulíkov podvod pre rok 2012: 2 117,896 eur

paušálne náhrady: 1 643,6 eur

čistá mzda: 3 182,65 eur (nárast oproti roku 2010 o 109,45 a oproti 2011 o 150,88 eura)

Nárast!!! Nárast!!! Nárast!!!

Fico mal opäť pravdu. Roztopením zmrazených platov budú poslancom rásť mzdy aj za predpokladu takmer 5% deficitu štátneho rozpočtu a to stačí aby mzdy rástli medziročne v priemere iba o 2% (aj menej). Za schodok štátneho rozpočtu, ktorý nominálne pre rok 2011 predstavuje takmer 4 miliardy eur si táto vláda a ani koumáci, čo sa na šetrenie iba hrajú nezaslúžia ani cent!

PS Mohol by nejaký modrý ochotník urobiť výpočet, že koľko Ficova vláda ušetrila zmrazením platov ústavných činiteľov?

Mikloš šetrí, s pravdou!

Posted: 17. októbra 2010 in Modrá hydra

Áno, Ivan Mikloš aj so svojim neoliberálnym ansámblom s pravdou šetria a to už dlhé roky, dokonca viac ako 20 rokov. Bolo to práve v roku 1989 keď sme nastúpili na rozbehnutý vlak, kde boli rušňovodičmi Ronald Reagan a Margaret Thatcherová (MT). Obaja inšpirovaní hlavne Friedrichom von Hayekom, čo by ešte nebola chyba, keby ho aspoň chápali. Spustili vlnu deregulácii, privatizácie štátneho majetku, znižovania daní, podotýkam, že hlavne najbohatším. A o to ide, Tí najbohatší nie sú najmúdrejšími, nie sú ani najodvážnejšími, nie sú ani najschopnejšími, lebo 99% z nich začalo svoj biznis podvodom, ba dokonca krádežou. Bill Gates okradol Steva Jobsa, Steve Jobs okradol firmu Xerox atď. Ale načo chodiť do Ameriky? Však my si vystačíme aj tu na Slovensku. Takí Vajdovci, Tkáčovci, Hoffmanovci, Jakabovičovci, Široký a ďalší… Ak uvalíme vyššie dane na majetok, alebo zisk týchto zlodejov, tak sa vôbec nič nestane, to by sa iba časť nášho bývalého spoločného majetku vrátila späť slovenským občanom. Mám minimálne 15 dôvodov, prečo by som ich zisk zdanil 90% sadzbou dane. Poďme na ne.

1. Táto daň by zabezpečila, že títo zlodeji by sa museli orientovať na investovanie do tých odvetví, kde je možné uvažovať o zisku iba v dlhodobom horizonte, už by nezáležalo na tom, že kto mal koľko šťastia, alebo lobingových skúseností, ktoré pred časom schvaľovala aj naša dnešná údajná premiérka. Prešlo by sa k plánovaniu miesto krátkodobých machinácii a špekulatívnemu umiestňovaniu peňažných zdrojov na akciových trhoch.

2. Posilnila by sa závislosť medzi jednotlivými podnikmi a obcami v ich okolí.

3. Poklesla by „daňová“ kriminalita. Dnes a dlhé roky predtým nám naša elita (politici a vraj analytici) tvrdili, že čím nižšie dane, tým je nižšia motivácia krátiť dane. Pozrime sa na to, ale z iného uhľa pohľadu. Je to práve vysoká daň uvalená na skupinu špekulantov z horných poschodí tejto zbojníckej pyramídy, ktorá motivuje k tomu, aby nekradli, neklamali a nepodvádzali. Však dajme jednu básnickú. Povedzme toľko pretriasané mýto. Kto by išiel do tendra ak by vedel, že 90% zo zisku vráti na daniach späť štátu? Iba seriózny podnikateľ, žiadny zlodej typu vyššie menovaných.

4. Toto sa musí uskutočniť v kombinácii so škrtmi na vojenské výdavky. Aj v tomto smere sme nasadli na vyššie spomínaný vlak dvoch menovaných osôb zo svetovej politiky z nedávnej minulosti. Vtedy tu bol strašiak vo forme Sovietskeho zväzu a dnes tu je „terorizmus“ – neviditeľný a nepolapiteľný nepriateľ. Abnormálne výdaje do tejto sféry ekonomiky nás ukracujú o mnoho prostriedkov, ktoré by sme mohli využiť oveľa lepšie.

5. V náväznosti na bod 2, naakumulované prostriedky by spôsobili obrovský boom vo forme investovania do skvalitňovania infraštruktúry, budovania nových bytov, škôl, výstavby nových energetických zdrojov a zvyšovania ich účinnosti, rýchlejších komunikačných sietí, skvalitneniu, zmodernizovaniu tranzitných systémov, to všetko by viedlo k prosperite nás všetkých a nie len 1% populácie, ktoré vlastní 80% celosvetového bohatstva a nie investovať do primitívnych médií ala JOJ, ktoré ľuďom gumujú mozgy.

6. Skvalitňovanie výučby na všetkých stupňoch našich škôl, ktoré by malo za následok zvýšenie miery našej konkurencie voči zahraničiu. Dnes by tu nematurovala vláda nad tým, že či sa majú deti začať učiť po anglicky od 6, alebo od 8 rokov, keď žiaľ nemáme dostatok kvalitných učiteľov v tejto oblasti. Mali by sme peniaze na angažovanie dokonca aj zahraničných učiteľov.

7. Vyššie dane majú za následok vyšší rast HDP. HDP rastie rýchlejšie ak majú bohatí zlodeji vyššie dane. Neveríte? Tento graf (za USA) to dokonale potvrdzuje (Ale toto vyžaduje doplňujúce informácie, čítaj nižšie).

8. Vyššie dane majú za následok vyššie príjmy pre štát. Toto ale nie je hlavná výhoda. Tou je cirkulácia peňazí, ktorej sa prestala v posledných dekádach venovať výraznejšia pozornosť, pričom to je jeden z hlavných indikátorov fungovania ekonomiky, samozrejme, že nie pre dnešných samozvaných analytikov. Vládne výdavky majú za následok to, že z vrcholu tej pyramídy sa peniaze vracajú späť do spodných poschodí hospodárstva, teda späť do výrobných sfér ekonomiky ku ktorým sa následne pripájajú rôzni poskytovatelia služieb. To má za následok posilňovanie strednej vrstvy, jej rozširovanie.  Áno poviete si, že na úkor najbohatších, a ja sa pýtam no a čo? Však sú tam na tom vrchole iba zlodeji a špekulanti. Spýtajte sa majiteľa ktorejkoľvek firmy, že čo si želá najviac! Viete čo Vám 95% z nich odpovie? „Čo najviac zákazníkov!“ A ešte niečo. Viete koľko análnych otvorov majú tí bohatí zlodeji? Jeden, presne tak ako Vy, alebo ja.

Objem peňažnej zásoby sa zvyšuje,

ale zlodeji radšej pumpujú peniaze na akciové trhy, ako do reálnej ekonomiky.

9. Vysoké dane chránia pracujúcich ľudí. Pohon na zamestnancov začal v tom istom čase ako MT spustila vo Veľkej Británii svoju neoliberálnu deformu- nezdaňovanie bohatých zlodejov. Tlak na nízke mzdy (pozor nie v porovnaní s nami), na dlhšiu pracovnú dobu, na zdecimovanie odborov a následný tlak „všetko kupovať na dlh, na leasing.“ Nezdaňovanie bohatých zlodejov má za následok rast zadlžovania sa a to nielen vlády, ale hlavne strednej triedy, ktorá je pomaly likvidovaná ako rakovinou oslabená bunka.

10. Samoprerozdeľovanie bohatstva sa neosvedčilo. Akumulovanie bohatstva v rukách spomínaného 1%, ktoré sa absolútne odmieta s kýmkoľvek rozdeliť, snáď s výnimkou keď lobujú u reprezentantov korporácií – u politikov. Vysoká sadzba dane znižuje možnosť koncentrácie bohatstva v rukách najbohatších zlodejov. Riadené a kontrolované prerozdeľovanie je v záujme nás všetkých. Ale modrá zrůda na Slovensku prišla s tým, že len pre seba, len pre bohatých a len pre Cigáňov. Žiaľ na našu škodu s tým expremiér Fico veľa neurobil. Ale musím mu dať tu za pravdu, že prišiel s návrhom zdaniť vyššou sadzbou zahraničné banky, ktoré iba vysávajú krv zo slovenského národa. Dokonca aj údajná premiérka chce pivovary zdaňovať podľa veľkosti. Zrazu aj modrým dochádza, že rovná daň je dobrá iba do dobrého počasia? A zrazu im došlo, že na veľkosti záleží? 🙂 Prv než sa ohľadom rovnej dane o mňa oprie nejaký modrý na slovo vzatý expert, tak nech si prečíta predtým názor Murraya N. Rothbarda ohľadom tejto formy zdaňovania.

11. Koncentrácia bohatstva v rukách zopár ľudí má za následok tak politickú ako aj ekonomickú nestabilitu. Všimli ste si to, ako sa hádajú v parlamente, ako sa tam fackujú? Ako sa my hádame doma, s priateľmi, dokonca aj na internetových diskusiách, teda hlavne tam? Prečo? Však nikto nemusí platiť vyššie dane, dokonca by som to nepožadoval ani od výrobných podnikov ako VW, KIA, PSA, USSteel, Samsung, Foxconn (bývalé Sony v Nitre)… Ale prečo nepumpnúť banky, vyššie spomínaných špekulantov? Prečo nepumpnúť SPP? Ukradneš milión a si zlodej, okradneš milión ľudí o jedno euro a si „podnikateľ“. Tento dnešný stav ako sami vidíte vedie k demonštráciám, ku štrajkom a dokonca k tvrdým stretom so zástupcami a ochrancami tohto marazmu – policajtmi. A to nemusí byť konečná. Môže prísť rad na rast extrémnych ideológií, dokonca k povstaniu. A tomu sme už dnes svedkami v mnohých krajinách. Aj u nás si už Cigáni brúsia na majoritu ceruzky :-(.

12. Zvýšenie sadzieb na úroveň 90% zlodejom a špekulantom zvýši našu vieru v skutočnú demokraciu, spravodlivosť a budeme si znova rovnejší. Bohatí zlodeji a špekulanti vo svojich rukách nemajú dnes koncentrované iba bohatstvo, ale aj moc. Toto sa musí zmeniť.

13. Posilní sa vláda ľudu, teda vláda nás všetkých čo sme tvrdo pracovali, čo sme sa tvrdo učili, čo sme obetovali čas nielen sebe, svojim rodinám, ale celej spoločnosti, celému národu. Iba zdravý národ môže prispieť k zdravej celosvetovej spoločnosti. Lebo vláda ľudu bude mať dostatok prostriedkov, aby si vynútila iba dobré zákony a dodržiavanie týchto zákonov, zákony, ktoré budú chrániť naše spoločné dedičstvo, túto nádhernú zem v srdci Európy, náš spoločný majetok, našu kultúru a aby sme sa spoločne podieľali na jeho zveľaďovaní. Aby sme sa nemuseli hanbiť pred nikým kto sem príde.

14. A nie na úplný záver. Nesmiem zabudnúť na to, že vyššia úroveň zdaňovania príjmov, ziskov týchto špekulantov by zvýšilo aj úroveň starostlivosti našich najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Tými sú telesne a mentálne postihnutí, dôchodcovia (tých 2. pilier nespasí, ten nás ženie do záhuby), ale aj deti, na ktoré by sme mohli dostávať vyššie materské, alebo rodinné prídavky, prípadne aj nezamestnaných.

15. Všetky neduhy fungovania súčasného ekonomického systému odhalila v plnej nahote až táto kríza. Nasledujúca tabuľka z dielne OECD zobrazuje daňové zaťaženie v mnohých významných ekonomikách ako pomer k ich HDP. Sociálne štáty majú daňové zaťaženie približujúce sa 50% ich ekonomík a dynamika ich rastu dlhov nie je taká dramatická ako v prípade tých krajín, kde sa vďaka modrým reformátorom ocitlo aj Slovensko. Tieto krajiny čelia drastickým schodkom verejných financií po poklese HDP, ale aj vďaka starnutiu populácie a nezmyselným riešeniam vo forme primitívneho kapitalizačného piliera. Že na túto službu ešte primitívnejším korporáciám honosiacimi sa titulom DSS sa skladajú daňoví poplatníci mnohými miliardami bývalých korún ročne vo forme rastúcich daní vyberaných hlavne od strednej vrstvy a tých najchudobnejších, formou úrokov na dlhy, ktoré v mene zachovania tejto primitívnej formy zbohatnutia, kde manažéri majú platy rádovo v desiatkach tisíc eur mesačne, robia naši politici.

Zdroj: http://spw.blog.sme.sk


Nezdaňuješ zlodejov a špekulantov, tak ti rastie dlh (bodka)

16. Vysvetlenie k bodu 7. Niekoľkým z Vás možno hovorí niečo Lafferova krivka (LaC). Komu nie, tak nech klikne sem, alebo nech použije Wikipediu. Nejde mi o to, vyvrátiť tento model, to by bola „samovražda“, ale analytici zabúdajú na ešte jeden a ani zďaleka nie kozmetický faktor, ktorý má zásadný vplyv na výber daní. Tým je základná úroková miera. Dokonale to potvrdzuje práve obdobie prezidentovania Ronalda Reagana.

Tá postupne klesala, čo malo za následok drastický rast peňažnej zásoby, čo dokumentuje aj graf vyššie o stave peňažnej zásoby. Klesala nezamestnanosť, a kto platí viac daní? Zamestnaný? Alebo nezamestnaný? Kto sa podieľa väčšou mierou na raste HDP? Zamestnaný? Alebo nezamestnaný?

Chybou politikov je to, že nevedia určiť hranicu, že kto už je bohatý a kto ešte nie. Ale prd baraní, vedia to veľmi dobre, len sa boja posúvať hranice a my to tolerujeme.

17.

„Ale načo by som sa o tom rozpisoval, veď to nechcete počuť… Zapnite si radšej televízor, povedia vám, akí ste úžasne zodpovední, keď podporujete Radičovej vládu…“

PhDr. Ľuboš Blaha, PhD

No ešte dobre, že takmer polovica národa nebola voliť a takmer polovica z tých čo voliť boli ešte nepadli na hlavu :-).

Modrí reformátori

Posted: 6. októbra 2010 in Modrá hydra

Vždy keď počujem slovo reforma (až na tú jednu neskutočne potrebnú – peňažnú) tak ma napadne jeden výrok od slávneho ruského spisovateľa Alexandra Solženicyna:

„Pojem “reforma”, sa jednoducho vzťahuje na to, čo je latentne procesom odcudzenia národného dedičstva.“

Už z titulku vyplýva, že o ktorých reformátoroch dnes bude reč. Áno sú to oni, pre ktorých je krádež, sofistikovaná krádež pracovnou metódou. Kradli otvorene za bieleho dňa, prisatí na štátnom rozpočte Slovenskej republiky, ktorý je defacto prisatý na našich peňaženkách a to aj počas Ficovej vlády, teda nielen počas svojich 8 rokov (1998-2006). Sú tu opäť, rakovina slovenského národa a o ich doterajšom zbojstve dnes bude reč, len sa na to zbojstvo pozrieme z iného uhlu pohľadu (cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, cez DPH, cez spotrebné dane a privatizáciu) a lží, ktoré sú s nimi spojené. Začnime príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu. V deň parlamentných volieb vyšiel v médiách rozhovor s Ivanom „reformátorom“ Miklošom, kde tvrdil nasledovné:

„Verejné výdavky tejto vlády za štyri roky vzrástli o vyše 25 miliárd eur. Inými slovami, Ficova vláda mala v bývalej mene k dispozícii o 755 miliárd korún viac ako naša vláda, čo mali byť prostriedky určené nielen na budovanie toho sociálneho štátu, ale aj diaľnic a zlepšenie financovania v školstve alebo zdravotníctve. Prostriedkov teda mali habadej, len problém je, že sa rozkradli a prehajdákali.“

12.6.2010

Dovolil som si spraviť malý súhrn príjmových a výdavkových stránok štátnych rozpočtov od začiatku tretej Mečiarovej vlády až do konca tej Ficovej. Viďte priložené obrázky.

výdavky

príjmy

Jasne z nich vyplýva, že Ficova vláda nikdy nemala k dispozícii prostriedky o ktorých reformátor Mikloš hovoril a to dokonca ani vtedy, keby to porovnával s koncom volebného obdobia Vladimíra Mečiara v októbri 1998. Zaujímavé ale je, že nespomína náš reformátor to, že o koľko navýšili výdavky oni oproti vláde Vladimíra Mečiara. Z predmetného rozhovoru s reformátorom Miklošom ešte vyberám nasledovné, lebo tento bonmot, túto floskulu používa ešte aj dnes, naposledy tuším v ostatnej relácii TV Markíza Na telo, kde ho na prach rozbil exminister financií Honzík Počiatek. Tam splietal niečo na adresu štátneho rozpočtu ako o zdrape papiera (ŠR pre rok 2010).

„Najhoršie je, že v roku 2009, keď udrela kríza a výrazne sa znížili daňové príjmy, vláda neznížila výdavky štátneho rozpočtu ani o euro.“

Pozrime sa bližšie na pôvodný návrh štátneho rozpočtu pre rok 2009, z ktorého citujem nasledovné:

„Celkové výdavky  štátneho rozpočtu na rok 2009 sa určujú  sumou 14 108 693 753 eur.”

Vráťte sa teraz vyššie k priloženým obrázkom a sami sa môžete presvedčiť, že vláda Róberta Fica neminula v roku 2009 toľko ako si v roku 2008 predsavzala (13 332 047 000 eur). Rovnako to je aj s rozpočtom pre tento rok, teda rok 2010. Reformátor sa v relácii Na telo sťažoval, že Ficova vláda mu nechala na stole kopec nezaplatených faktúr. Lenže Ficova vláda do 30.6.2010 minula sotva 45% (7 316 324 000 eur) z predpokladaných výdavkov (8 138 499 980 eur) k uvedenému dátumu.

„Celkové výdavky  štátneho rozpočtu na rok 2010 sa určujú  sumou 16 276 999 960 eur.“

Ak tu teda niekto nešetrí a to aj napriek tomu, že to sľuboval už pred voľbami a mnohokrát aj po nich, tak sú to jednoznačne reformátori. Honza Počiatek v relácii Na telo neklamal ani v tom, že rozpočet padol na príjmovej strane a nie na výdavkovej. Takže k tejto časti už len básnická: A komu vďačíme za to, že ako a z čoho sa tvorí príjmová časť rozpočtu? Áno máte pravdu, vďačíme za to našim reformátorom. Podávali daňové prázdniny kadekomu, porozhadzovali stimuly získané z privatizácie našich strategických podnikov (spolu 296 miliárd Sk, z ktorých dali nepriamo 100 miliárd našim milovaným DSSkám – Na to ale reformátor Mikloš vo svojom výpočte akosi zabudol). Ľudia, radoví občania, ale daňové prázdniny nemajú. Boli to práve reformátori, ktorí astronomicky zvýšili sadzby DPH, sadzby spotrebných daní, lebo podľa ďalšej z radu reformátorov Ivety Radičovej je spravodlivejšie zdaňovať spotrebu. Kašlať na to, že jeden z najväčších ekonómov všetkých čias Murray N. Rothbard o DPH už v roku 1972 hovoril ako o gigantickom podvode.

„DPH je, stručne povedané, rysujúci sa gigantický podvod na americkú verejnosť, a preto je nesmierne dôležité, že to neprejde. Lebo ak sa tak stane, bude zasahovať hrozba Veľkej vlády dostať ďalšiu a dlhšiu, chuť do života.“

Je „svetovým unikátom“ platiť 19, od budúceho roka 20% DPH na potraviny. Ani sa nemôžeme potom čudovať, že naši obchodníci, poľnohospodári… nemôžu konkurovať tým poľským, českým, maďarským a dokonca ani rakúskym. Za Mečiarovej vlády bola uvalená dolná sadzba DPH (6%), nielen na potraviny, ale aj na energie (plyn, elektrina, uhlie, drevo, koks…) a rôzne ďalšie služby.

Dnes sa právom čudujú aj novinári v denníku Pravda, že ako je vlastne možné, že pravicová vláda socializuje rodičovské príspevky. Tu nejde iba o ne. Na Slovensku sú to modrí reformátori, ktorí budujú stále „väčší štát“ (lenže to nerobia pre nás, alebo našich slabších spoluobčanov, ale pre seba), zvyšujú mieru prerozdeľovania, rozhodujú za nás, že ako máme nakladať s našimi peniazmi a defacto aj určujú stále zvyšujúcim sa daňovým zaťažením aj to, že čo budeme mať na raňajky, na obed, na večeru. Však posúďte sami, ktorým smerom to vlastne ideme a to na základe výroku nášho najvyššieho (vzrastom prcka) reformátora, Mikuláša Dzurindu:

„Bez toho, že dneska uvoľníte ľuďom ruky, aj zamestnancom, aj fabrikám, aj živnostníkom, že pôjdeme s daňami a odvodmi dole, tak jednoducho to pôjde dole vodou.“

25.2.2009

Tak povedal reformátor najvyšší.

Ako posledný bod uvediem privatizáciu strategických podnikov, zdražovanie, ktoré nastalo po privatizácii resp. po nástupe modrých reformátorov k moci v roku 1998. Tí čo ma čítate už dlhšiu dobu, viete, že Dzurindovci tunelovali pred privatizáciou SPP. Ten istý scenár sa ale odohral aj v prípade Slovenských elektrární a.s. V roku 2005 teda cca rok pred privatizáciou vykázala spoločnosť pod vedením modrých reformátorov sekeru vo výške takmer 11 miliárd Sk a to aj napriek tomu, že cena elektrickej energie tak isto ako v prípade zemného plynu niekoľkonásobne stúpla. V prípade SPP nás radových občanov, firmy pôsobiace a produkujúce na Slovensku, podnikateľov, živnostníkov… pumpli zahraniční akcionári tejto spoločnosti vďaka modrým reformátorom o 73,4265 miliárd Sk v priebehu 8 rokov. Toto všetko je hradené z našej práce, to vďaka nej máme aspoň niečo v našich peňaženkách, na našich bankových účtoch, teda vlastne to málo čo nám zostalo, čo nám modrí reformátori nechali. Vrátili sa a budú pokračovať v tom čo začali v roku 1998. To som ešte nespomenul  ani infláciu, v ktorej modrí reformátori taktiež vynikajú, teda na slovenské pomery určite. No a to je tiež jeden z tých gigantických podvodov, cez ktoré pumpujú naše peňaženky.

inflacia9310

Táto centralistická vláda nás zo slepej uličky nevyvedie; to som sa len na záver pokúsil parafrázovať jeden z výrokov Alexandra Solženicyna a tento článok môžete s pokojným svedomím považovať za faktúru vystavenú modrým reformátorom; pripúšťam, že máme vôbec problém spočítať tie stovky miliárd Sk, o ktoré nás reformátori okradli a ešte len okradnú. Oni predsa nevedia robiť nič, iba kradnúť, klamať a zavádzať!

Slovenský hurikán

Posted: 28. septembra 2010 in Modrá hydra

8. mája 1944 z Londýna počuť ťahy pera

Ako nad Tatrou hromy blesky z neba

To Beneš dohodu so Sovietom podpisuje

Soviet našu vlasť čo chvíľa opanuje

Národ reve, volá a kričí:

„Môj Bože, oni nás všetkých uväznili“

A „len“ 120 000 Slovákov odviedli

Príbeh o Hurikánoch je tu.

Tí muži, ženy, deti autoritami boli obvinení

Za niečo čo nikdy neurobili

Naložili ich do áut a dobytčákov, kde nemožno ani sedieť, ani stáť

Preto, aby sa Soviet majstrom sveta mohol stať

Len to skús k Holokaustu prirovnať

Ležali tam telá v rádoch tisícov

Všetci to vidia, vedia, ale nekonajú

Vlády Benešove, komunistov aj prezlečených demokratov

66 liet na to kašlú

„Neurobili sme to,“ povedali nám a rozhodili rukami

„My sme len videli ako odchádzajú“

Na východ, so západom slnka v zádech

Doma už nič dobré, iba zrada

V ústrety boja o život aj môjho starkého vyháňa

Je čas volať po spravodlivosti

Lenže kde sa jej dovolať?

A keď „príde“ tak len Slováka

Po celom tele mlátiť

V horúcej dobe

O to posledné pripraviť

Príde nadradenosť nemenovaných nastoliť

Na východe našej vlasti pohon začína

38 000 Slovákov, Maďarov, Rusínov

Sa zatýka

Na inom mieste môj starký

Pokojne sa prechádza

Netuší,

Aká sračka sa k nemu blíži

Soviet už je za Nitrou

Na starkého môjho ukáže rukou

Od nepamäti len tento spôsob, ako veci na Slovensku idú

Ak si biely, či už Slovák, Maďar, Rusín…

Lepšie na ulici sa neukazovať

Ak nechcete zlosť autorít vyvolať

To by bolo povedzme

Sochu Svätopluka obhajovať

Len málo ľudí dnes o utrpení hovorí

Takých ako Košút, Slobodník, Bystrov

Môj starký zrejme nestretol

On ale aspoň šťastie mal

Na Ukrajine

Pri prvej príležitosti Sovietovi

Utiekol

Áno, príbeh o Hurikánoch je tu

Tí muži, ženy, deti autoritami boli obvinení

Za niečo čo nikdy neurobili

Preto, aby sa Soviet majstrom sveta mohol stať

4. júna 1918 sa Židovi koncentračné tábory

Pre Slovanov zachcelo zakladať

Neskúšaj to s Holokaustom porovnať

Lebo za svoje meno budeš musieť bojovať

Autority budú na teba nátlak vyvíjať

Aby si pravdu začal popierať

Na vraždy na národe vlastnom, či bratskom, alebo

Susedskom, prinútia Ťa pomaly zabúdať

Byť konformný, so zákonom poctivú hru hrať

Zabudni na to, že si Slovák, Maďar, Rusín…

Už si ani doma nemôžeš byť istý

Autority Ti rovno povedia:

„Chlapec mal by si sa krotiť

Máš prácu, máš rodinu, máš bývanie,

Nechceš ísť aj Ty do väzenia?

Tak buď dobrý chlapec

Darmo si statočný a čoraz odvážnejší

Tvoju prdel dáme do pohybu

Ako Soviet dal tú dedovu

Lebo Ty chlapec, nie si žiadny gentleman“

Hurikáni už toho moc nepovedia

Preto musím Ja

Oni toho veľa nechceli

Ani Ja

Len čo najskôr vlastnou cestou

Slovenskou

Hor sa do raja

Kde tečú potoky plné pstruhov

Kde čistý vzduch je

A jazdiť na koni pozdĺž Dunaja

Omyl!

V podjeseň roku pána 1944

To inak niekto zariadil

Do koncentrákov desiatky tisíc

Ľudí zo Slovenska vrazil

Gulagov a zvláštnych táborov, kde človeka v myš

Zmeniť sa pokúsia

Karty Hurikánov

Označené dávno boli

Bez súdu, bez šance

V prasačí cirkus

Všetko premenili

ÚPN vidí v našich svedkoch

Iba ožranov z chatrčí

Pre tých čo sa na mňa dívajú som iba

Revolucionárska riť

A pre iných iba slovenský otrok

Hurikáni sa márne snažili

Všetkých ani nepustili

Slobody až po smrti Stalina

Sa niekoľkí dočkali

Bol to zločin, bola to vražda

Ale s Holokaustom sa to neporovnáva

Aj tak hádaj kto by súdil?

Zviezli by sa na tebe všetky noviny

Ako môže byť život takých ľudí

V dlaniach nejakých hlupákov?

Nemôžem si pomôcť, ale hanbím sa za to,

Že žijem v krajine,

Kde spravodlivosť je hra

Takže, všetci zločinci si vo svojich kabátoch a kravatách

Môžu piť Martini a pozorovať východ slnka

A nevinní v tomto pekle žiť

To je príbeh o Hurikánoch

Ten nebude u konca

Kým svoje meno, nezrovnoprávnia

Kým sa Slovák, Maďar, Rusín…

Nebude môcť Židovi do očí rovno

Pozerať

Aby raz aj My sme mohli východ slnka

Pokojne sledovať

„Získanie ich podpory podmieňovali realizáciou nasledovných krokov a opatrení(1):
–    Stabilizácia makroekonomického prostredia;
–    Zdokonalenie bankového dohľadu a kontroly finančného trhu;
–    Sprístupnenie privatizačného procesu, privatizácia strategických sektorov: telekomunikácie, energetický sektor, plynárenstvo;
–    Riešenie privatizácie VÚB a IRB (najrýchlejšie ako je to možné) – prezentácia zo strany vlády u určitých zamýšľaných krokov – harmonogram privatizácie;
–    Vytvorenie transparentného investičného prostredia pre vstup priamych zahraničných investícií (FDI). Politika vlády voči FDI v smere vytvorenia mimoriadne atraktívnych ponúk v porovnaní s prostredím v susedných krajinách (PR, MR). Inak opatrenia, vyhlásenia, deklarácie nebudú mať očakávaný efekt (odporúčanie nevychádzať len z daňových úľav).
(1) Zdroj: Rozhovor s ekonomickým zástupcom ZÚ USA v SR Markom Bocchettim, ktorý bol členom delegácie USA na prezentácii: “Economic Survey. Slovak Economy in 1996-1998″, Paríž, december 1998”
Uvedený materiál je citáciou krátkej časti z práce Ingrid Brockovej (Svetová banka) s príznačným názvom:
Publikácia vyšla s láskavou podporou Ford Foundation. Touto spoločnosťou sa myslí práve jedna z tých, ktoré stoja za financovaním SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU – Slovak Foreign Policy Association (SFPA).